ODHAĽUJEME KRAJINU POÉZIE
Odhaľovanie krajiny poézie
Určite poznáte situáciu z tried na 2. stupni základných škôl, keď pri zadaní cieľa hodiny v súvislosti s poéziou žiaci zrazu začnú krčiť nosom a v duchu si myslia, že zase bude nuda.
Ja viem, niekedy je veľmi ťažké zapáliť unudenú pubertálnu dušu pre lyrickú poéziu, ale keď jej rozbor spojíme napríklad s tvorivým písaním, tvorivou dramatikou alebo s inými umeleckými činnosťami v rámci medzipredmetových vzťahov, hodina môže byť veľmi tvorivá a môže sa stať aj zázrak – naši starší žiaci začnú poéziu milovať. V mojom príspevku vám ponúkam niekoľko námetov na vyučovanie poézie na 2. stupni základných škôl.
VIZUALIZÁCIA
Tvorivá vizualizácia je schopnosť vidieť mysľou. Túto schopnosť má každý. Vždy, keď sa cez deň zasnívame, tak vlastne vizualizujeme. Vizualizácia vedie k vytváraniu asociácií, ale tiež k predstave detailov, ktoré slúžia k vnútornému vyjadreniu textu. ( napríklad si môžeme predstavovať, ako vyzerá pobrežie v básni, aké bolo asi počasie, keď básnik písal báseň, aká farba prevládala v prostredí, aká hudba tam asi znela, ako asi vyzerala jeho láska a podobne.)
Na túto činnosť žiaci potrebujú hlavne pokoj a ticho. Musíme ich to pri poézii naučiť. Ako? Napríklad malými cvičeniam na koncentráciu. Napríklad keď ideme preberať prírodnú lyriku, prinesieme do triedy obraz, na ktorom je zobrazená príroda. Povieme žiakom, aby sa na obraz pozerali 5 minút a aby si zapísali niektoré myšlienky a nápady, ktoré im práve blúdia v mysli.
Potom sa o myšlienkach porozprávame. Po rozhovore povie učiteľ žiakom, že budú čítať báseň ( prírodnú lyriku) a nech sledujú, ako svoje pocity z prírody zachytil básnik. Po prečítaní sa rozprávajú o svojich pocitoch z básne, povedia svoje názory na autorove verše a až po tejto diskusii pristúpime k podrobnejšiemu rozboru básne z hľadiska umeleckých prostriedkov a formy. Tiež žiakov vedieme k tomu, aby porovnávali svoje pocity s básnikovými. Takto sú vnútorne zaangažovaní do rozboru, lebo musia premýšľať aj nad sebou a nielen nad básňou a jej autorom. Ak sú v triede mimoriadne tvoriví žiaci, môžu skúsiť napísať vlastnú báseň napríklad podľa už spomínaného vystaveného obrazu. Alebo nakreslia ilustráciu na prečítanú báseň. Ďalšou alternatívou môže byť aj to, že najprv na výtvarnej výchove namaľujú nejaký obraz a potom podľa tohto vlastného obrazu vymyslia básne. Môžu pracovať aj v skupinách.
HUDBA A POÉZIA
Dnešná mládež miluje hudbu. Využime túto skutočnosť! Na úvod hodiny si žiaci vypočujú pieseň so slovenským textom. Zamyslia sa nad ním a povedia svoje názory naň. Potom žiakom povieme, že nielen textári píšu napríklad o láske alebo o prírode, ale aj básnici. Neskôr si žiaci prečítajú báseň na tú istú tému z učebnice alebo im pustíme nahrávku textu z CD, ak ho máme k dispozícii. Texty navzájom porovnáme, hľadáme rozdiely i rovnaké znaky. V žiakoch takto prebúdzame zvedavosť. Motivujeme ich tiež k tomu, aby sami napísali podobný text, zhudobnili báseň z učebnice alebo použili Orffove nástroje na zvýraznenie niektorých slov v básni či na podfarbenie atmosféry. Využívajme všetky schopnosti žiakov. Nechajme ich aj na literatúre spievať, hrať na hudobnom nástroji, vymýšľať, kombinovať.
HMATATEĽNÉ PREDMETY
Ak je to len trochu možné, pokúsme sa priniesť nejaký predmet, ktorý sa spomína aj v lyrike. Napríklad mince ( Kamil Peteraj – Mince na dne fontán), náušnica( Daniel Hevier- Náušnica v uchu), konáriky zo stromu ( Maša Haľamová- Jar, Jeseň). Žiaci sa zavrú oči, chvíľu si podržia predmet v rukách. Nasleduje voľné písanie, v ktorom napíšu všetky myšlienky, ktoré im v tej chvíli napadnú. Neskôr vo dvojiciach alebo v skupinách môžu diskutovať o tom, čo napísali a tiež o svojich pocitoch. Po úvodnej motivácii čítame so žiakmi báseň z učebnice. Po prečítaní opäť porovnávame myšlienky autora s myšlienkami žiakov. Keď je žiak vnútorne zainteresovaný na vyučovaní, má iný postoj aj k čítaniu a k vyjadrovaniu svojich myšlienok. Ak sa v básni vyskytujú údaje, predmety a osobnosti, o ktorých môžeme zistiť informácie aj z iných zdrojov ( encyklopédie, internet), využime to aj pri lyrike.
FOTOGRAFIA AUTORA
Niekedy môžeme žiakov motivovať k čítaniu poézie aj tak, že im ukážeme fotografiu pre nich doteraz neznámeho autora, dáme im určitý čas na rozmyslenie a oni majú premýšľať nad tým, o čom asi písal. Potom sa s nimi o ich názoroch porozprávame. Žiaci sa dostanú do určitého napätia, lebo pri rozhovore nevedia, aká je skutočná pravda. Využijeme ich zvedavosť a po takomto rozhovore s nimi čítame autorove básne.
ZMENA ŽÁNROV
Keď už žiaci dobre pochopili podstatu lyrickej básne, ktorú čítali, môžeme toto ich nové poznanie využiť aj pri takej tvorivej činnosti ako je zmena žánrov. Necháme žiakov, aby sa motivovali niektorými myšlienkami z básne a použili ich pri tvorbe nejakého epického žánru
( rozprávka, bájka, povesť). Takto sa ešte viac stotožnia s niektorými básnickými posolstvami a čo je dôležité i cez vlastnú tvorbu sú v kontakte s básnikovou tvorbou a aj takýmto spôsobom sa učivo ešte viac v nich fixuje.
VLASTNÁ TVORBA POÉZIE
Vlastná tvorba žiakov môže byť tiež výborným mostíkom na ceste k pochopeniu veľkých myšlienok našich básnikov. Aj na 2. stupni základných škôl môžeme používať rôzne hravé aktivity, ktoré nevtieravo povzbudia tvorivosť našich žiakov. Uvediem niekoľko príkladov na to, ako v žiakoch rozprúdiť „básnickú krv“. Po takýchto prípravných cvičeniach sa mnohí žiaci púšťajú aj do tvorby vlastnej poézie.
- Dopĺňaj slovné spojenia, slová podľa stanovených kritérií
V tomto cvičení si žiak opakuje slovné druhy a gramatické kategórie a zároveň nenásilnou formou tvorí umelecké prostriedky – metafory, epitetá, prirovnania a podobne).
Vidím........................................................................ ( dve podstatné mená v ľubovoľnom páde)
Cítim.......................................................... (podst.meno v nominatíve a podst.meno v genitíve)
Počujem................................................................... ( prídavné meno a podstatné meno)
Dotýkam sa............................................................... ( otázka)
Chápem..................................................................... (otázka)
Skúšam............................ (podstatné mená v ľubovoľnom páde alebo neurčitok a podstatné meno)
Cítim......................................................................... ( spojenie spojené spojkou ako)
2. Doplň na prázdne miesta slová tak, aby sa rýmovali!
Deň s tebou je plný nápadov,
mám pocit, že..................................... .
Keď zatvorím oči ,plávam ku tebe,
čo bude s nami....................................
3. Vymysli podľa obrázka štvorveršovú báseň so striedavým rýmom!
.................................................................................
................................................................................
................................................................................
................................................................................
4. Dopĺňaj slová do básne!
V tomto cvičení si žiaci jednak opakujú gramatické kategórie podstatných mien a zároveň sa snažia i o to, aby vyberali také slová, ktoré sa s ostatnými rýmujú. Toto cvičenie využívam v rámci motivácie pred čítaním básne. Pri čítaní básne z učebnice žiaci porovnávajú svoje doplnené slová so slovami v básni.
Miroslav Válek
Jesenná láska
Láska je strašne bohatá, láska tá všetko sľúbi,
No ten, čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi.
Prach dlhých, smutných letných ............(mužský rod,akuzatív,plurál,stroj) na staré lístie padá,
poznala príliš neskoro, ako ho mala rada.
Tak každoročne v jeseni .................(stredný rod,nominatív,plurál,mesto)
sa tratia z .............. (ženský rod, genitív,singulár,ulica)
a človek koník túlavý, od srdca k srdcu kluše
a pre každé chce zomierať , žiť nechce pre nijaké,
chcel by mať jedno pre seba, je mu jedno aké.
Možno že iba.........................(mužský rod,akuzatív,dub,singulár) a možno tôňu iba.
( úloha je spracovaná podľa aktivity Marcely Šimkovej, ktorá je uvedená v príručke tvorivého písania Na stope slovám, str.18.-19).
5. Vymysli nový nadpis!
Tým, že žiaci vymýšľajú nové nadpisy pre báseň, sú nútení premýšľať nad jej podstatou.
6. Dokonči posledný verš!
Žiakom rozdáme báseň bez posledného verša (strofy) a oni vymýšľajú vlastné dokončenie.
7. Usporiadaj strofy!
Žiaci pracujú v skupinách. Každá skupina dostane v obálke básne s poprehadzovanými strofami. Ich úlohou je dať tieto strofy v správnom poradí za sebou.
8. Súťaže
Tiež je veľmi dobré povzbudzovať žiakov vo vlastnej tvorbe , a to rôznymi spôsobmi. Napríklad uverejňujeme pekné básne v školských časopisoch, na literárnych nástenkách, na webových stránkach škôl. Robíme pre žiakov školské a triedne súťaže. Žiaci môžu recitovať vlastné básne na kultúrnych vystúpeniach v škole ( nie je nič krajšie, keď v programe na Deň matiek zarecituje dieťa matke vlastnú báseň). Aj vďaka vlastnému písaniu a následnému oceneniu zo strany učiteľa nadobúda žiak lepší vzťah nielen ku poézii, ale aj ku knihám
vo všeobecnosti.
Aby škola nelikvidovala čitateľov, stretnutie s knihami a aj s tak náročnou témou ako sú básne, musí byť prirodzené, aktívne, zaujímavé a žiak pri ich čítaní sa musí hlavne stretávať sám so sebou. Zmyslom literatúry nie je len to, aby sme o nej vedeli rozprávať. Krásna literatúra je na svete preto, aby formovala cítenie a myslenie ľudí. Škola by mala priviesť žiakov k tomu, aby ochutnali krásnu radosť z čítania a čo je najpodstatnejšie, mala by ich naučiť literatúru milovať. Vďaka preciťovaniu, ktorému nás učí literatúra, môžeme mať všetci do budúcnosti nádej, že naše deti budú poctivejšie jednať, budú empatickí a raz, keď sa stanú
politikmi, podnikateľmi alebo budú mať iné významné postavenie, nenechajú kvôli biznisu našu literatúru a umenie zapadnúť prachom.
Použitá literatúra:
ELIÁŠOVÁ, V. 2007. Aké sú hlavné potencionality tvorivého písania. In Na stope slovám. Bratislava: ŠPÚ. ISBN 978-80-89225-35-4.