Základy jazykového a literárneho vzdelávania
LIGOŠ,M.: Základy jazykového a literárneho vzdelávania I. Úvod do didaktiky
materinského jazyka a literatúry. Ružomberok: FF KU, 2009 a, s.119. ISBN978-8084-429-5.
LIGOŠ,M.: Základy jazykového a literárneho vzdelávania II. Úvod do didaktiky materinského jazyka a literatúry. Ružomberok: FF KU, 2009 b, s.145. ISBN978-8084-430-1.
Mnohí učitelia práve v tejto dobe, ktorá je poznačená viacerými zmenami a novými smermi, hľadajú často i také impulzy, ktoré by im pomohli rozvíjať žiakov nielen v kognitívnej, ale i v emocionálnej, či duchovnej oblasti. Len rozum už nestačí. 21. storočie je storočím, ktoré má nasmerovať človeka k obrode jeho duchovných síl.
Veľmi nás potešilo zistenie, že pred učiteľmi slovenského jazyka, ktorí vnímajú premenu svojho predmetu aj v intenciách čo najširšieho duchovného naplnenia, sa rozprestrela svetlá nádej, ktorú ponúkajú publikácie jedinečného vysokoškolského pedagóga, vynikajúceho didaktika doc. Milana Ligoša, m. prof. Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorý je autorom vedeckých monografií Možnosti rozvíjania vnútorných dynamických síl osobnosti žiaka vo vyučovaní slovenského jazyka (1999), Motivačné a duchovné rozmery vyučovania slovenského jazyka (2003) a Základy jazykového a literárneho vzdelávania I., II. Úvod do didaktiky materinského jazyka a literatúry (2009).
Pristavíme sa pri poslednej menovanej publikácii, ktorú v roku 2009 vydala Katolícka univerzita v Ružomberku. Monografia Základy jazykového a literárneho vzdelávania s podtitulom Úvod do didaktiky materinského jazyka a literatúry je členená na dva zväzky a obsahuje 24 kapitol. Jednotlivé lekcie autor koncipoval podľa toho, či je problematika relatívne dobre prebádaná alebo nová, otvorená a aktuálna. V zmysle tohto vnímania sú niektoré kapitoly kratšie, iné (aktuálne) sú priblížené s väčším rozsahom. Z hľadiska zrozumiteľnosti textu si každá kapitola monografie zachováva základnú štruktúru: - názov – výklad – resumé - základné pojmy a problémy-námety a otázky.
V prvom zväzku sa autor sústredil na všeobecnejšiu, východiskovú problematiku. Nahliada do dejín vyučovania slovenského jazyka a literatúry. Didaktiku materinského jazyka a literatúry predstavuje ako vednú a študijnú disciplínu. V ďalších kapitolách si všíma koncepciu učebného predmetu, jeho základné funkcie, obsah a didaktický systém, tiež základné ciele a kompetencie. Aj v prvom zväzku sa zaoberá netradičnejšími témami (motivácia, aktivizácia, tvorivosť, učiteľ a žiak vo vyučovaní), ktoré naplno rozvíja v druhom dieli. Autor učiteľa vníma predovšetkým ako človeka, ktorý je ochotný konať dobro. Nabáda k presvedčeniu, že len cez pozitívne naladenie a príklon k pravým hodnotám vedie cesta naplnenia nielen u učiteľa, ale i u žiakov. Zdôrazňuje, že učiteľa a žiaka treba vo vyučovaní slovenského jazyka chápať ako originálne ľudské, komplexné a autonómne diferencované bytosti, ktoré sa celostne, špecifickým a osobitým spôsobom odrážajú i rozvíjajú prostredníctvom materinského jazyka. Prínosom je hlavne to, že autor prezentuje predovšetkým vlastné názory a výsledky svojich niekoľkoročných výskumov, a tak prináša úplne nové, netradičné pohľady na spomínanú problematiku.
V druhom zväzku približuje čitateľom najmodernejšie témy a perspektívne javy súvisiace s dnešnom dobou, ktoré miestami presahujú slovenské prostredie a zasahujú už do európskeho didaktického priestoru. Medzi ťažiskové témy tohto zväzku patrí komunikačná výchova, komunikácia a jej rôzne druhy v prepojení na rozvíjanie osobnosti žiaka a jeho kultúry. Milan Ligoš na základe svojej vedecko-výskumnej činnosti prináša nový pohľad na spomínanú problematiku v prieniku človeka a materinského jazyka v ich komplexnom poňatí. Na viacerých miestach monografie sa stretávame nielen s princípom komplexnosti, ale aj s pojmami integrita a intertextovosť, ktoré autor považuje za nosné kategórie (princípy) vyučovania materinského jazyka a literatúry. Túto skutočnosť autor vníma ako nové východisko jazykového a kultúrneho vzdelávania. „Podľa nášho názoru jazykové a literárne vzdelávanie treba založiť na poznatkoch o vzťahu materinského jazyka a človeka. Človeka možno charakterizovať ako hovoriacu, vzťahovú, sociálnu a duchovnú bytosť stvorenú na obraz a podobu Boha. (s.53) Autor zobrazuje človeka aj ako komplexnú Božiu originalitu s primárnou schopnosťou dialógu univerzálne otvorenú viacerým dimenziám a orientáciám. „Vo svojej podstate sa človek tiež podieľa na pretváraní i tvorení nového sveta smerujúceho nielen k najvyšším ľudským kultúrnym finalitám, ale aj k nekonečnu, resp. k večnosti.“(s.53)
Nezanedbateľná je tiež tá skutočnosť, že autor dokázal už známu tvorivo-humanistickú výchovu obohatiť o spriritualizáciu (akceptáciu duchovného rozmeru človeka a vyučovania), pričom má na zreteli tzv. otvorený alebo integrálny humanizmus „opretý o človeka ako stvorenú a vykúpenú bytosť.“ (podľa L. Hanusa, Človek a kultúra, 1997,s.25). Skutočnú demokratizáciu a humanizáciu života a školy vidí v celostnom a zmysluplnom pohľade na človeka a v jeho návrate k pravým hodnotám. „Podľa nášho názoru spiritualéma predstavuje istý bod, v ktorom sa cez znakový priestor dostávame do problematiky hĺbok a v ktorom môžeme hľadať či tušiť úzku prepojenosť ľudského prirodzeného a nadprirodzeného rozmeru.“(s.56) Viac sa o tejto problematike môžete dočítať v monografii Motivačné a duchovné rozmery vyučovania slovenského jazyka (2003).
Mnohých učiteľov určite poteší kapitola venovaná mediálnej výchove, v ktorej Milan Ligoš podrobne vysvetľuje mediálne kompetencie žiaka a ponúka aj praktické návody na prácu s touto prierezovou témou na vyučovaní slovenského jazyka a literatúry. Veľmi dobre si uvedomuje, že vplyv médií sa nedá zastaviť, pedagóg môže vývin žiaka v tomto smere len usmerniť. A ak chceme žiakov správne nasmerovať, musíme vedieť, ako to urobiť. Spomínaná kapitola je aktuálnou sondou do problematiky a načrtáva nové perspektívy.
Monografia Základy jazykového a literárneho vzdelávania je ideálnou publikáciou pre všetkých tých, ktorí chcú učiť moderne, chcú rozvíjať jednotlivé kompetencie žiakov vychádzajúc z najnovších požiadaviek školského zákona z r. 2008, kde sa okrem iného uvádza, že „primárnym v literárnej výchove sa stáva rozvoj schopností žiaka poznávať svet a zmocňovať sa ho esteticko-umeleckými prostriedkami a úsilie odstrániť z vedomia žiaka presvedčenie o jedinečnosti a nenahraditeľnosti kognitívneho prístupu k svetu a smerovanie k pochopeniu špecifík, ktoré v poznávacom procese predstavuje estetické osvojovanie reality.“
Poslúži však nielen učiteľom, ale i študentom na tvorbu projektov, záverečných prác, prípravu prezentácií a podobne.
Najnovšia didaktika skúseného vysokoškolského pedagóga nám ponúka taký pohľad na výchovno - vzdelávací proces, v ktorom nechýba kvalitná motivácia, tvorivosť, komunikácia, rozvoj jednotlivých kompetencií žiaka a jeho kognitívnych i nonkognitívnych funckií v dimenziách jazykového a literárneho vzdelávania ako procesu, ktorý vedie k postupnému zvyšovaniu kvality komunikačnej a literárnej kultúry.
Ale nielen to. V monografii cítiť i autorov záujem o prienik do hĺbky ľudských možností vyvierajúcich z vnútorných rozmerov opretých o vieru a Boha. V uvedenom zmysle posúva hranice vonkajšej a vnútornej motivácie a dostáva sa k jej najvyššej úrovni, ktorú nazýva pravou (duchovnou, spirituálnou), pri ktorej sa vyučovanie stáva živým stretnutím človeka s človekom, s jazykom, svetom a Kristom. Týmito myšlienkami autor významne posúva tendencie v procese humanizácie žiaka. Toto považujeme za vysoko novátorský prístup, ktorý aktuálne korešponduje so smerovaním dnešného školstva. Veď cieľom tvorivo - humanistickej výchovy je „vychovať človeka, ktorý by bol schopný tvorivo pracovať a pritom mať pozitívne prežívanie, ktoré môže mať podobu spokojnosti, radosti, šťastia, lásky...Veď zmyslom života je tvorivá práca a pozitívna láska.“(podľa M. Zelinu, Alternatívne školstvo, 2000,s.135) Myslíme si, že tieto myšlienky napomáhajú k výchove človeka nielen múdreho, ale aj dobrého.
Dnešná škola splní svoj cieľ vtedy, keď v nej budú dominantní metodicky flexibilní učitelia. Spomínaná publikácia nás učí vyučovací proces nielen kreativizovať, ale ponúka aj mnoho impulzov na posilnenie a pozdvihnutie jazyka, podnecuje využívanie komunikačno-zážitkového modelu vyučovania, humanizuje vzťahy medzi učiteľom a žiakom, učí nás, ako vychovať človeka múdreho, citlivého, premýšľajúceho s pozitívnym prístupom k rodnému jazyku i svetu. Vďaka týmto atribútom môžeme monografiu zaradiť medzi moderné publikácie, ktoré sú pre tvorivých učiteľov podnetom na osobnostnú, odbornú a metodickú reflexiu. Jej ľudský rozmer spočíva v tom, že vďaka inšpirujúcim a hodnotným myšlienkam výborného didaktika, ale i vysoko humánneho človeka Milana Ligoša,, utvrdzuje v presvedčení, že i napriek dobe preferujúcej konzumizmus a štýl života v dimenziách MAŤ, nesmieme zastať v hľadaní ťažšej, ale o to krajšej cesty v rozmeroch BYŤ.
PaedDr. Jaroslava Koníčková